Rajec/Bratislava
19. marca (TASR) – Rudolf Pribiš patril k najvýraznejším postavám
sochárskeho umenia na Slovensku v povojnovom období i v 60. a 70. rokoch
minulého storočia. Jeho diela dotvárajú exteriér viacerých miest. V
rokoch 1975 – 1982 úzko spolupracoval s architektom Eugenom Kramárom, s
ktorým výtvarne dotvoril námestia v Rajci, Rajeckých Tepliciach, Starej
Turej a Prievidzi.
V nedeľu 19. marca uplynie 110 rokov od narodenia sochára, medailéra, vysokoškolského učiteľa, národného umelca Rudolfa Pribiša.
Rudolf Pribiš sa narodil 19. marca 1913 v Rajci. Po maturite na gymnáziu
v Trenčíne odišiel študovať medicínu do Prahy. Rozhodnutiu stať sa
lekárom však začal vážne konkurovať jeho záujem o výtvarné umenie
podporený pražským kultúrnym prostredím. Uvažoval najskôr o štúdiu
kresby, no napokon mu učarovala hlina. V roku 1935 sa stal žiakom
českého sochára Otakara Španiela na pražskej Akadémií výtvarných umení.
Už v roku 1936 získal II. cenu Akadémie výtvarných umení na výstave
poslucháčov akadémie v Prahe za reliéf Pitva. O rok neskôr získal I.
cenu za reliéf Na pláži.
V rokoch 1939 – 1940 pokračoval v štúdiu na oddelení kreslenia SVŠT
(Slovenskej vysokej školy technickej) v Bratislave, pričom sa už
profesionálne venoval umeleckej tvorbe. Jeho výtvarný rukopis bol
inšpirovaný antickým či staroegyptským umením, odráža však aj temnotu
vojnových hrôz, ktorým konkuruje ideál krásy. Samotný mladý umelec sa
zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní.
Po roku 1945 dostal Rudolf Pribiš príležitosť organizovať výtvarný život
na Slovensku a stal sa spoluzakladateľom umeleckej skupiny 29. augusta
zastrešujúcej vtedajšiu mladú generáciu umelcov. Od roku 1950
pedagogicky pôsobil na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení
(VŠVU) v Bratislave, kde bol v rokoch 1963 – 1968 a 1971 – 1974 aj
rektorom.
Prvými plastikami vyjadril odpor voči vojne. V roku 1955 odhalili jeho
Pamätník obetiam vojny - monumentálne kamenné súsošie v Parku SNP v
Žiline venované 10. výročiu vstupu 1. československého armádneho zboru
do mesta. Je autorom bronzových dvier obradnej siene Pamätníka
Sovietskej armády na bratislavskom Slavíne – za toto dielo získal v roku
1970 titul Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda a o rok neskôr titul
Národný umelec.
Z jeho monumentálnej tvorby sú ďalej známe diela Pomník odboja v
Prievidzi, Pomník oslobodenia v Dolnom Kubíne, Žena po kúpeli v
Rajeckých Tepliciach, plastika Odpočívajúca v parku Dudinciach, Pamätník
osloboditeľov v Starej Turej. Jeho reliéfnu tvorbu predstavujú diela
Transfúzna stanica v Bratislave, či reliéfna kompozícia na nádvorí Múzea
SNR v Myjave.
Patril medzi zakladateľov slovenskej medailérskej tvorby. Navrhol a
realizoval insígnie a medaily viacerých vysokých škôl - Vysokej školy
výtvarných umení v Bratislave, Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach,
VŠVU v Bratislave a jej Hudobnej a Divadelnej fakulty aj Vysokej školy
dopravnej v Žiline. Jeho medailérska tvorba pre vysoké školy nadväzovala
na rektorské a dekanské insígnie.
Sochár a medailér Rudolf Pribiš zomrel 3. júla 1984 v Bratislave vo veku
71 rokov. "U mňa je to tak, že mi je bližší bôľ ako úsmev. A hlina sa
mi stala milenkou, kde nachádzam tíšinu pre svoju ubolenú dušu,"
vyjadril svoj životný pocit v televíznom dokumente Sochár a čas.
0